Cesta s cílem

Aby sme ju však mohli plne pochopiť, je potrebné pozrieť sa na ňu z iného uhla myslenia.

Než sa ponoríme do podrobnejších tém, rád by som stručne zhrnul vývoj našej spoločnosti a jeho vplyv na spôsob ľudského myslenia.

Predstavte si kruh, ktorý je rozdelený čiarou vedúcou zhora nadol na dve polovice. Tento kruh symbolizuje pomyselný pevný disk v našom „mentálnom počítači“, na ktorý sa nahrávajú rôzne informácie. Tieto informácie formujú naše vnímanie, prístup k svetu, našu optiku, cez ktorú sa na všetko pozeráme. Jednoducho povedané, určujú spôsob, akým chápeme svet okolo nás a ako uvažujeme.

Teraz sa zamerajme na to, ako vznikol základ ľudského vnímania hodnoty, konkrétne hodnoty vecí. Už prví ľudia si rýchlo uvedomili, že niektoré veci sú pre ich prežitie dôležitejšie než iné. V ranných štádiách civilizácie pochopili, že základné potreby, ako je jedlo, teplo a nástroje, sú kľúčové pre ich život. Napríklad keď niekto vymenil kožušinu, ktorá mu poskytovala teplo potrebné na prežitie, za bezcenný kamienok, čoskoro zistil, že to nebola výhodná výmena. Týmto spôsobom sa zrodilo základné uvedomenie, že veci majú hodnotu a môžu byť kľúčové pre prežitie. Toto uvedomenie postupne formovalo ich spôsob myslenia a rozhodovania.

Ak sa vrátime k symbolike kruhu, môžeme si predstaviť, že do jeho ľavej polovice sa „nahral adresár“ s názvom „Veci majú hodnotu“. Tento adresár potom ovplyvnil spôsob, akým sa ľudia na svet pozerali a ako premýšľali o výmene, vlastníctve a hodnote.

A čoskoro títo ľudia prišli na to, že s väčším množstvom týchto vecí – ktoré ostatní potrebujú, pretože sú pre nich nevyhnutné, získavajú určitú mieru moci nad ostatnými.

To je pravda – je to logické. Predstavte si človeka, ktorý má zásoby jedla alebo vody v čase, keď ostatní trpia nedostatkom. Títo ľudia rýchlo pochopili, že tí, ktorí sú na ich zásobách závislí, im budú ochotní za tieto veci poskytnúť niečo na oplátku – napríklad prácu, ochranu alebo iné zdroje – trebárs aj sexuálne. Tým sa nahral aj „druhý adresár“ s názvom „moc“, kde vlastníctvo väčšieho množstva kľúčových zdrojov prinášalo nielen výhody, ale aj určitú moc nad ostatnými a hurá, vzniká nám v spoločnosti prvá hierarchia. (Pozor! Hierarchia, v ktorej je hlavnou hybnou silou moc).

Celý ďalší rozvoj, ktorým naša civilizácia prešla od čias neandertálcov až po súčasnosť, je ovplyvnený týmito ‚adresármi‘, teda základnými konceptmi, ktoré formujú naše myslenie o „svete“. Prirovnal by som to k divadelnej hre, ktorá začína v neandertálskej spoločnosti, keď sa vytvárali základy nášho vnímania. Od tej chvíle už len kulisáci pobiehajú a menia scény – vidíme, ako sa menia nástroje, domy, spoločenské štruktúry, dochádza k hospodárskemu a priemyselnému rozvoju, vznikajú vojny, otrokárske spoločnosti a revolúcie za lepšiu spoločnosť. Kulisy sa menia, ale jedno zostáva nemenné: v celej histórii ľudstva je prítomný koncept myslenia typického pre neandertálcov, myslenia v rámci adresárov hodnoty a moci.

Koniec prvej časti o Tvorivej spoločnosti